| description of the person: |
Vždy, keď odchádza človek, je nám ľúto. V Rakovnici zomrel v polovici decembra 2012 pplk. Ján Bradáč. Jeho život, pracovný i dôchodkový, bol plodný, plnohodnotný. Dožil sa 73 rokov. Túžbu po vzdelaní si neustále doplňoval, rozširoval. Väčšinu života prežil ako vojak z povolania. Prešiel celým Československom, od západu po východ. Ako dôstojník vojenskú kariéru ukončil dosiahutím hodnosti podplukovníka.
V osobnom živote dominujúcimi udalosťami bola jeho svadba, narodenie
dvoch detí, postavenie rodinného domu v rodnej obci.
Písal aj osobné celoživotné spomienky na všetko, čo zažíval, prežíval. Posledný rok života zasvätil svojim spomienkam a pocitom, ktoré zvečnil na papieri. Vzťah k rodnej obci opísal slovami: „Moja rodná obec Rakovnica je mojou srdcovou záležitosťou. Milujem ju preto, že v obci je krásny východ slnka, keď kikiríkajú kohúty. Krásny je aj jeho západ, keď sa dymí z komínov a cvrlikajú cvrčky.
Krásna je jar s plnými záhradami rozkvitnutých ovocných stromov, spevom drozdov a slávikov, keď sa príroda zobúdza zo zimného spánku a všetko sa zelená. Milujem leto, keď dozrievajú klasy obilia a v chládku lesných porastov voňajú dubáky. Na lúkach rozvoniava pokosené seno, keď príroda otvára náruč voľného pohybu a pobytu v nej.
Fascinujúca je jeseň, keď sa z lesa ozýva trúbenie jeleňov. V záhradách skláňané vetvy ovocných stromov ponúkajú svoje plody. Dovára sa lekvár zo sliviek, jeho vôňa napĺňa celú dedinu. Keď sa teším zo zberu úrody z vlastnej záhrady, ktorú som sám dopestoval. Nádherný je pohľad, keď sneh zasype lesy, polia a v tichu belostnej prírody nájde človek sám seba. Krátke dni a dlhé večery má možnosť rekapitulovať, čo všetko za rok urobil. Krásne je stretávať sa s ľuďmi, s ktorými som vyrastal, prežíval svoje radosti i starosti, ktorým som dôveroval a oni dôverovali mne.
Po dlhodobej odlúčenosti z obce som dospel k záveru, že známych môže mať človek na tisíce, ale ozajstných priateľov nájde doma medzi svojimi. Preto som sa stále s potešením vracal domov.
Doma sú ľudia voči sebe úprimnejší, otvorenejší a človek sa môže spoľahnúť, keď bude potrebovať pomôcť, že mu aj pomôžu.
Tu som sa narodil, tu chcem aj zomrieť. Tak to vnímam svojim srdcom, nielen očami. Sú to moje základné pohľady na obec. Podrobné vyznanie počas môjho života by sa sem ani nezmestilo.“
Posledná rozlúčka bola rýdzo vojenská, hodná jeho postavenia. Čestná stráž, vojenská hudba, salvy z vojenských zbraní dali poslednú poctu vynikajúcemu, čestnému človeku, ktorý navždy odišiel do vojenského neba.
Text spracoval: Dr. Sabo
Foto: rodinný album
|
;)
;)
;)
