|
|
| |
Polák Jozef |
|
Pridané do databázy: 20.12.2003 11:45 |
|
 |
|
 |
| |
| ID 85264 |
titul: |
JUDr. |
priezvisko: |
Polák |
| meno: |
Jozef |
rodné priezvisko: |
|
| dátum narodenia: |
03.02.1886 |
miesto narodenia: |
Praha |
| dátum úmrtia: |
00.00.1944 |
vek: |
58 |
| dátum pohrebu-kremácie: |
00.00.1944 |
miesto pochovania: |
In memoriam |
| zdroj: |
Csalová, K.: História košických židov ; Košický občianský klub a Maďarský spoločenský dom - Košice 2000 |
| popis osoby: |
Muzeológ, umelecký historik Otec Jakub Polák, matka Ružena, rod. Tauberová. Prvá manželka Gréta, rod. Pechová (1920-), druhá Jiřina, rod. Ševčiková (1908-). Mal syna a z druhého manželstva dcéru. Gymnázium a právo absolvoval v Prahe. JUDr. Polák najprv právnik v Prahe, v rokoch 1919-1938 riaditeľ Východoslovenského múzea v Košiciach, 1938-1942 pracovník Fotomeračského ústavu v Prahe, 1942-1944 riaditeľ Židovského múzea. V roku 1919 prevzal Hornouhorské Rákócziho múzeum, ktoré potom rozvíjal pod názvom Východoslovenské múzeum. V 30. rokoch ho vláda poverila prevziať a katalogizovať cenné zbierky konopištského a dečínskeho kaštieľa a Ministerstvo školstva a národnej osvety ho vymenovalo za konzervátora východoslovenských okresov. Húževnatý a invenčný muzeológ, doplnil a spracoval zbierky, z ktorých už v roku 1919 usporiadal výstavy. Do konca septembra 1938 usporiadal 216 výstav, z nich bolo 160 výtvarných. Poslednými boli Grafické umenie na Slovensku a Slovensko očami československých umelcov. Predstavil košických, slovenských, českých i zahraničných autorov, sovietsku grafiku, karikatúru, fotografiu, knihy. Organizoval výstavy umeleckého priemyslu a ľudovej výroby, z dejín Košíc a východného Slovenska a jeho umeleckých pamiatok. Vrcholom tejto jeho činnosti bolo 21 výstav súčasnej európskej výtvarnej grafiky. Podporoval významné pokrokové osobnosti, ktoré po potlačení Maďaskej republiky rád emigrovali na Slovensko. Jeho zásluhou grafik E. Krón otvoril v miestnosti múzea prvú verejnú výtvarnú školu, pôsobiacu v rokoch 1921-1926, z ktorej vyšli napr. J. Jakoby, J. Collinásy, J. Kollár, J. Fabini, Ľ. Feld, I. Oravec, K. Sokol a budapeštianski profesori V. Kontuly, J. Kmetty. Publikoval odborné príspevky z kultúry dejín Slovenska, z oblasti slovenského výtvarného umenia. Propagoval východoslovenské pamiatky, ľudovú kultúru, ale písal aj o českých, pražských a židovských pamiatkach. Bol autorom štúdií o umeleckých slohoch, o umení v službe národného obrodenia, o styku s Prahou a Hodonínom, o D. Jurkovičovi, o minulosti grafiky na východnom Slovensku, o košickej keramike a habánoch. Jeho recenzie a články boli uverejnené v periodikách Umění, Čas, Slovenské pohľady a i. V Košiciach založil Československú besedu s deviatimi odbormi, v ktorej usporiadal množstvo prednášok, zameraných na vzájomné poznávanie Čechov, Slovákov a Maďarov. V januári 1920 zriadil v múzeu Alešovo bábkové divadielko, režíroval v Jednote Kollár české i slovenské hry, organizoval sezónne zájazdy divadelných spoločností v Košiciach. Faragóova spoločnosť tu už v roku 1919 uviedla Smetanovu Predanú nevestu, neskôr aj hry Čapkovcov, Kvapila, Šrámka, Langra. Jeho pričinením prišlo do Košíc Ševčíkovo kvarteto, viacerí virtuózi, moravskí učitelia. V jeho organizačnej práci vystupuje výrazný internacionalizmus. Spolu s členmi avantgardy - emigrantmi ideove dozrieval a v posledných rokoch účinkovania v Košiciach bol už významným organizátorom jednotného protifašistického frontu. V roku 1944 ho zatklo gestapo a zomrel v koncentrančnom tábore v Osviečime.
|
 |
 |
|
fotografia 1 |
fotografia 2 |
fotografia 3 |
Položky vyznačené červenou sa zverejňujú za poplatok. Informácie tu 
|
|
 |
|
 |
|
| |
 |
|
|
| |
| |
 |
|
|
|
;)
;)
