|
|
| |
Čilling Jaroslav |
|
Pridané do databázy: 29.03.2014 21:16 |
|
| |
 |
|
|
| |
| Odkaz zanechal: |
Ján Klein 02.04.2014 05:56 |
 |
Nech odpočíva v pokoji a svetlo večné nech mu svieti na veky
vekov Amen |
| Odkaz zanechal: |
Ján Klein 01.04.2014 19:56 |
|
Dnes uplynulo presne 64rokov od narodenia Jaroslava
Čillinga,ktorý opustil svet živých dňa 25.06.2013 a je pochovaný
v cintoríne obce "DULOV"kto ste ho poznali venujte mu prosím
tichu spomienku |
| Odkaz zanechal: |
Ján Klein 01.04.2014 04:55 |
|
Príbeh - Tomáš Kriška
small_Ja a Tomi II.jpg
Manžel, otec,
kazateľ zboru Viera
Narodil som sa v kresťanskej rodine
dokonca môj otec bol kazateľ a evanjelista. Bolo ťažké pochybovať
o existencii Boha nakoľko počas prvých pätnástich rokov v rodine
aj mimo nej sme zažili mnoho jedinečných dôkazov, že Boh
existuje. Mohol som vidieť ako sa Pán Boh dokáže starať o
každodenné potreby..
Spomínam si na pondelok po nedeli kedy
sme mali návštevu a v podstate sme jej dali všetko na jedenie čo
nám zostávalo. Tak sme si v pondelok sadli počas doby obeda za
stôl na ktorom síce boli pripravené taniere, ale nemali sme
žiadne jedlo. Ocko sa začal modliť a ďakovať za Božiu
starostlivosť. Po modlitbe sa ozvalo klopanie na okno. Bola to
suseda, ktorá doniesla niečo na jedenie, pretože videla, že sme
deň predtým mali veľa hostí. Alebo Boží zásah do života mojej
sestričky, trpiaca pravidelne epileptickými záchvatmi, ktorá sa
zo záchvatu (kedy sme nevedeli zohnať doktora) jediný krát
prebrala bez asistencie doktorov a povedala ockovi: „Ocinko Pán
Ježiš ma uzdravil“. Vďaka Bohu je to realita, že odvtedy až
dodnes epilepsiou netrpí.
V roku 1977 sme ako mládež nášho
cirkevného zboru šli na pobytový tábor do Jasnej (mal som vtedy
15 rokov). Ja som v tej dobe ochorel a tak som sa na niekoľko dní
zostal liečiť v Liptovskom Mikuláši. Keď pre mňa prišli rodičia
hovorili mi o zvláštnom Božom pôsobení na tábore. Viacero mladých
ľudí tam prežilo, že Boh ich volá aby mu odovzdali svoje životy.
Pre mňa bol najväčším prekvapením môj vrstovník Janko, ktorý
dlhodobo s Bohom nechcel mať nič spoločné, nerád robil čokoľvek
čo pripomínalo náboženstvo a špeciálne nerád spieval kresťanské
pesničky. Po mojom príchode na tábor som ho zrazu videl s gitarou
v rukách neumelo pospevovať naše „kresťanské hity“. Prišla
nedeľa. Absolvovali sme bohoslužby v Mikuláši kde môj otec kázal
na tému žalárnika vo Filipis. Hovoril o téme „Uver v Ježiša
Krista a budeš zachránený ty aj tvoj dom“. Vtedy povedal „Som
presvedčený, že môj Boh moje deti zachráni aj keby mali prejsť
cez peklo“. Nakoniec sa spýtal: „Je tu niekto kto by chcel prijať
Ježiša Krista za svojho osobného Záchrancu a Pána?“. Pred touto
otázkou sme spievali ako kvartet nádhernú pieseň o márnotratnom
synovi a ja som si uvedomoval, že ma volá nielen fyzický, ale aj
nebeský Otec. Chcel som prejaviť to, že ja to chcem, ale zrazu
boli bohoslužby na konci. Tak som si hovoril: „Zrejme to Pán Boh
nechce“. Prišli sme do tábora, začali sme hrať volejbal. Pomaly
sa ľudia z ihriska vytrácali, stmievalo sa až nakoniec som zostal
na ihrisku sám. Vošiel som do chaty a tam všade po zemi kľačali
moji priatelia, ktorí sa modlili aby som sa pre Krista rozhodol.
Zlomil som sa v plači a vyznával svoje hriechy a prosil Boha o
odpustenie. Odvtedy viem, že som Jeho milované dieťa, že kríž
stál na Golgate aj kvôli mne a že Jeho Duch ma premieňa aby sa
môj život podobal na Kristov život. To je moja najväčšia túžba
byť podobný tomu jedinečnému Synovi, ktorý je plný „milosti a
pravdy“. On je ten, ktorý zachránil mojich dvoch synov zo
smrteľných chorôb, On je ten, ktorý zachránil moje manželstvo po
dvoch vážnych krízach, On je ten, ktorý ma dnes vedie a ja som
šťastný, že som mu vtedy povedal „Áno“.
Prajem vám ho tiež
spoznať a to čí
|
| |
 |
|
|
|
