Rozsiahle celoživotné dielo z oblasti slovenskej histórie a kultúry, radí V.Jankoviča k najvýznamnejším osobnostiam zakladateľskej generácie pracovníkov pamiatkovej starostlivosti na Slovensku. Po absolvovaní štúdia histórie a slovenského jazyka na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, v rokoch 1939-1947 pôsobil ako pracovník v rôznych archívoch na Slovensku. Svoju publikačnú a bádateľskú činnosť sústredil na obdobie 16.-18.storočia na Slovensku. V rokoch 1954-1959 pôsobí ako archivár v Matici Slovenskej, odkiaľ v roku 1959 prichádza na Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti a jeho bádateľské úsilie i vedecká činnosť sa upriamuje na teóriu a metodológiu pamiatkovej starostlivosti. Od 60-tych rokov spracováva osudy mestskej society za feudalizmu. Báda aj o stavebnom vývoji konkrétnych objektov a architektonických súborov na Slovensku. Publikuje topografiu historického jadra Bratislavy v 14.-16.storočí (1972) a podieľa sa historickými časťami na Súpise pamiatok na Slovensku I.-III. Spracováva tiež výberové bibliografie pamiatkovej literatúry na Slovensku. Ako vedúci vedecký pracovník a vedúci odboru histórie a národno-historických pamiatok pracoval na ústave až do roku 1983. Odborné výstupy, štúdie, články a vedecky objektívna práca V.Jankoviča zaraďujú ho medzi najvýznamnejšie osobnosti pamiatkovej starostlivosti 2.polovice 20.storočia.
fotografia 1
fotografia 2
fotografia 3
Položky vyznačené červenou sa zverejňujú za poplatok. Informácie tu
