|
|
| |
Kray Jakub |
|
Pridané do databázy: 13.02.2005 22:37 |
|
 |
|
 |
| |
| ID 108669 |
titul: |
|
priezvisko: |
Kray |
| meno: |
Jakub |
rodné priezvisko: |
|
| dátum narodenia: |
24.04.1661 |
miesto narodenia: |
|
| dátum úmrtia: |
16.12.1709 |
vek: |
48 |
| dátum pohrebu-kremácie: |
00.12.1709 |
miesto pochovania: |
Kežmarok - Historický cintorín |
| zdroj: |
Baráthová, N.: KRAY – LÁNY – TOPERCZER - Kežmarok 2005 |
| popis osoby: |
Rod Jakuba Kraya pochádzal z Moravy, kde bol Jakubov starý otec evanjelickým kňazom. Kvôli náboženskému prenasledovaniu odišiel do Uhorska. Jeho syn Pavol sa stal taktiež farárom a usadil sa v Bardejove, kde si založil rodinu. Rodina Kray dostala zemiansky erb r. 1662. Jakub Kray (24. apríl l66l Bardejov – 16. december 1709 Kežmarok) vyštudoval právo. R. 1685 ho na úrad hlavného notára povolalo mesto Kežmarok. Hoci Kežmarok mal oddávna práva slobodného kráľovského mesta, vyše dve storočia bol pod nadvládou zemepanských rodín, ktoré sídlili v hrade, postavenom priamo na území mesta. Hoci mesto sa spod nadvlády hradu vykúpilo ešte r. 1651, stále pokračovali spory o majetky, a to bolo treba vyriešiť. To sa stalo úlohou Kraya, ktorý sa svojich povinností úspešne zhostil. R. l686 sa zosobášil s mladou vdovou Máriou Roxerovou. Po stáročia prežila v Kežmarku legenda, ktorá hovorí, že o túto krásnu ženu mal záujem aj kežmarský mešťan Martin Dévay.
V r. 1704 – 1707 bol Kray kežmarským richtárom. Práve v tom čase prebiehalo povstanie uhorskej šľachty proti cisárovi pod vedením Františka Rákócziho II. V októbri 1703 povstalecké vojská obkľúčili Kežmarok a mesto sa im vzdal bez boja. Kray bol jedným z mestských vyjednávačov – podarilo sa mu presadiť, aby povstalecké kurucké vojsko nesiahlo na majetky mesta. Ba dokonca Kray šiel od Rákócziho a jeho najvyššieho veliteľa Mikuláša Bercsényiho vybaviť pre mesto ochranný list, čo bola to veľká trúfalosť. Najvyšší predstavitelia povstalcov si ho dobre všimli a už r. 1705 ho požiadali o spoluprácu. Kray sa stal obchodným vyslancom Rákócziho v Gdansku, jednal s Francúzskom, Ruskom, Holandskom i Pruskom o finančnej, vojenskej a obchodnej pomoci a napokon ju sám aj zabezpečoval. Po niekoľkých rokoch hviezda šťastia kurucov zapadla a cisárske vojská začali pomaly obsadzovať územie Slovenska. Kray sa vrátil z Gdanska domov, aby pomáhal riadiť obranu mesta proti cisárskym. Dňa 12. decembra 1709 začal rozhodujúci útok cisárskych vojsk proti Kežmarku. Nepriateľovi sa podarilo prelomiť mestské múry a podpáliť mesto. Porážka bola neodvratná. Do mesta vstúpili cisárske vojská a poľný maršal Heister. Čo bolo prvé – z Kežmarku vyhnali evanjelických kňazov a učiteľov a viacerých predstaviteľov mesta dali do väzenia. Žiaľ, aj v Kežmarku boli prívrženci cisára. Medzi nich patril Martin Dévay, ktorého maršal vymenoval za nového richtára. Traduje sa, že aj jeho pričinením cisársky súd odsúdil na trest smrti sťatím troch popredných mešťanov: Kraya, Lányho a Toperczera.
Poprava sa konala 16. decembra 1709. Bezhlavé telá ostali na popravisku, ktoré sa dodnes volá Krvavé pole. Len neskôr boli pochované za múrmi cintorína. Hrobka nad náhrobnými kameňmi bola postavená v priebehu 19. storočia.
|
| číslo parcely: |
I./10 - hrobka |
 |
 |
|
fotografia 1 |
fotografia 2 |
fotografia 3 |
Položky vyznačené červenou sa zverejňujú za poplatok. Informácie tu 
|
|
 |
|
 |
|
| |
 |
|
|
| |
| |
 |
|
|
|
;)
;)
